Zdravotnícke noviny

Blogy

Korčuľujme tam, kde bude puk

13. jún 2014 - Zaujímavý a podnetný článok od architektky Evy Ondruškovej opäť otvára tému dostavby nemocnice na Rázsochách. K tomuto nápadu sa vyjadrila azda každá ponovembrová vláda, aby nakoniec tému uzatvorila s tým, že sa to neoplatí.
Wayna Gretzkého, najlepšieho hokejistu všetkých čias, sa kedysi pýtali na tajomstvo jeho úspechu. Odpovedal, že nekorčuľuje tam, kde puk je, ale tam, kde ten puk bude. Úspech modernej nemocnice bude v tom, ak dokáže reagovať na zdravotné potreby o dvadsať, tridsať rokov.

Naozaj si netrúfam odhadnúť, do akej miery projekt, ktorý sa rodil v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, dokáže reflektovať zdravotné potreby v prvej polovici 21. storočia. Do akej miery bude už postavený skelet nútiť architektov a stavbárov na kompromisy. To majú rozlúsknuť profesionáli – a profesionáli sa komplexnému auditu areálu na Rázsochách opakovane venovali. A opakovane došli k záveru, ktorý sa líši od názoru E. Ondruškovej. To, či má zmysel dokončiť nemocnicu na Rázsochách, laická verejnosť veru nerozrieši. A pod laickou verejnosťou rozumiem aj zdravotníkov.

Tí vedia, že Bratislava potrebuje už dvadsať rokov novú nemocnicu. Akurát nemajú predstavu, či zdevastovaný skelet rozostavaných objektov je alebo nie je nejako použiteľný na stavbu modernej nemocnice. Je pravdou, že Rázsochy sú naozaj dobrou lokalitou na výstavbu nemocnice i kampusu. No je tiež pravdou, že táto príležitosť bola veľkolepo premrhaná.

Bezradnosť štátu pri určovaní zdravotnej politiky, zmeny o 180 stupňov po každých voľbách – to všetko akoby dávalo za pravdu nostalgickým spomienkam na zdravotníctvo pred rokom 1989. Spomienkový optimizmus nám umožňuje vytesniť to nepríjemné, nelichotivé či zlé z minulosti. V spätnom zrkadle sa minulosť javí ako selanka. Takže socializmus a centrálne plánovanie možno vyzerajú osvietene, ale to, čo mu chýbalo, sú  výsledky.

Stredná dĺžka života, ako jeden z ukazovateľov kvality zdravotníctva a úrovne verejného zdravotníctva, až do konca osemdesiatych rokov stagnovala. U mužov dokonca klesala. Za západnou Európou dodnes zaostávame o šesť až osem rokov. Náklady na lieky mal socializmus pod kontrolou – zo Západu sa lieky nedovážali, dostupné boli len generiká z krajín RVHP. Prístup k vyšetreniam CT alebo k sonografii bol len pre vyvolených. Na dialýzu mali nárok len stranícke kádre a ľudia, ktorí boli ešte v produktívnom veku. Za najmodernejšou liečbou sme zaostávali o desať až pätnásť rokov.

Štát opakovane preukázal, že ani v zdravotníctve nie je dobrý hospodár ani zodpovedný vlastník. Svoj majetok necháva spustnúť, nezveľaďuje ho a prijíma nevýhodné rozhodnutia. Deje sa tak bez ohľadu na farbu politického trička a niet dôvodu si myslieť, že by sa to malo čoskoro z akéhokoľvek dôvodu zmeniť. Nie som však pesimista. Snaha postaviť novú nemocnicu v Bratislave ako PPP projekt je signál, že ani pre ľavicu už nie je súkromný kapitál v zdravotníctve tabu. A to je dobre. Súkromník, ktorý má v hre vlastné peniaze a vlastnú reputáciu, má vyššiu motiváciu prijímať správne rozhodnutia, než všetci kibicovia dohromady.
Sekcia: Blogy Autor: Tomás Szálay, Health Policy Institute
Skupiny: Lekári | Lekárnici | Sestry | Zdravotnícki pracovníci
Ohodnoťte článok:
Počet hlasov: 834